Článok 27 – Odstupné, na ktoré má zamestnanec nárok v roku 2024

Odstupné, na ktoré má zamestnanec nárok v roku 2024

Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu pre zamestnanca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. V dnešnom článku sa venujeme tomu, kedy má zamestnanec nárok na odstupné a v akej výške?

Čo je to odstupné?

Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru. Nárok na odstupné vzniká len vtedy, ak:

• sa pracovný pomer ukončuje vzájomnou dohodou alebo
• jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa pri niektorom z piatich ďalej vymenovaných dôvodov
• vtedy, ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť zamestnancovi odstupné dobrovoľne.

Kedy má zamestnanec nárok na odstupné v roku 2024?

Zamestnanec má nárok na odstupné vtedy, ak:

• jeho pracovný pomer, ktorý trval aspoň 2 roky, je ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z niektorého z ďalej uvedených dôvodov podľa Zákonníka práce, alebo
• jeho pracovný pomer, ktorý trval ľubovoľne dlho (aj menej ako 2 roky), je ukončený vzájomnou dohodou z niektorého z ďalej uvedených dôvodov podľa Zákonníka práce:

1. Zamestnávateľ (spoločnosť ako taká)alebo jeho časť (napr. jedna z viacerých kamenných predajní, závodov, pobočiek) sa ruší alebo sa premiestňuje, pričom zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce – v tomto prípade do veľkej miery záleží na tom, ako široko bolo v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce;
2. Zamestnanec sa stane nadbytočnývzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (napr. 10.1.2024 zamestnávateľ rozhodne o tom, že určitá pracovná pozícia bude k 31.3.2024 zrušená);
3. Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (napr. zamestnanec vykonávajúci sťahovacie práce, ktorý pre problémy s chrbticou nemôže podľa posudku lekára manipulovať s ťažkými bremenami);
4. Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolaniaalebo ohrozenie touto chorobou, alebo v prípade, ak dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (napr. pracovník na pracovisku s nadmerným hlukom, chladom, teplom, nebezpečným žiarením a pod.) určenú rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva, pričom daný stav nebol zapríčinený porušením povinností zamestnanca (napr. pri úraze pod vplyvom alkoholu alebo porušení pravidiel BOZP).

Ak pracovný pomer končí z vyššie uvedených dôvodov a sú splnené podmienky pre poskytnutie odstupného, dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je možné nárok na odstupné vylúčiť, resp. zamestnanec sa takéhoto nároku nemôže platne vzdať.

POZOR! Ak výpoveď dáva zamestnanec, nárok na odstupné mu nevzniká. Nárok na odstupné nevzniká ani zamestnancom pracujúcim na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Na odstupné napokon nemá nárok ani zamestnanec, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa (napríklad pri predaji podniku).

Keďže odstupné predstavuje dodatočnú finančnú kompenzáciu, zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru výpoveďou počas výpovednej doby nárok na štandardnú mzdu, ktorá sa dopĺňa o odstupné až po skončení pracovného pomeru – zamestnancovi je odstupné vyplatené spolu so mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Aká je výška odstupného v roku 2024?

Výška odstupného v každom jednotlivom prípade závisí od týchto okolností:

• od toho, či bolo v pracovnej zmluve, v internom predpise či v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie, než zákonom garantované odstupné (nižšie odstupné naopak nie je možné dohodnúť), prípadne dobrovoľné odstupné v ľubovoľnej výške;
• od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca;
• od toho, či sa pracovný pomer končí vzájomnou dohodou alebo jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa;
• od toho, aký je dôvod skončenia pracovného pomeru.

Prehľad jednotlivých výšok odstupného v závislosti od týchto okolností uvádzame v tabuľkách nižšie.

A.) Odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa Kolektívnej zmluvy

B) Odstupné pri skončení pracovného pomeru vzájomnou dohodou zamestnanca a zamestnávateľa podľa Kolektívnej zmluvy

Pri výpočte odstupného platí, že priemerný mesačný zárobok sa určuje podľa pracovného času a hodinovej mzdy za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa má poskytnúť odstupné. Ak zamestnanec v takomto období nepracoval, použije sa pravdepodobný zárobok vypočítaný zo mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol.

Kedy je zamestnanec povinný vrátiť odstupné?

V praxi môže nastať situácia, kedy sa zamestnanec po krátkom čase vráti naspäť do zamestnania, v ktorom mu pri skončení pracovného pomeru bolo poskytnuté odstupné. Podľa Zákonníka práce v takomto prípade platí, že ak zamestnanec nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi (alebo k jeho právnemu nástupcovi, bez ohľadu na pracovnú pozíciu) do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. To neplatí, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú inak.

Vďaka odborovej organizácii Združenie zamestnancov Schaeffler Kysuce, ktorá dohodla výšku odstupného v Kolektívnej zmluve, majú zamestnanci Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. nárok na vyššie odstupné ako udáva Zákonník práce. 

Odstupné dohodnuté v Kolektívnej zmluve: