Článok 31 – Mobbing a bossing – šikana na pracovisku

Mobbing a bossing – šikana na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing?

Tieto termíny sa priamo vzťahujú na pracovné prostredie a predstavujú istý druh šikanózneho správania na pracovisku. Rozdiel medzi týmito dvoma výrazmi spočíva jednak v počte osôb, ktoré sa šikany dopúšťajú, a taktiež vo vzťahu v rámci pracovného zaradenia medzi uskutočňovateľom šikany a jej obeťou.

Mobbing

Kolektívne šikanovanie na pracovisku: Čo je mobbing? (welcometothejungle.com)

Mobbing je kolektívna forma šikany voči jednotlivcovi. Toto slovo je odvodené z anglického výrazu to mob, čo znamená dotierať alebo napadnúť. V tejto súvislosti predstavuje formu šikanózneho správania, ktoré vykonáva skupina ľudí voči jednotlivcovi, čiže konkrétnej osobe, pričom tak osoby, ktoré šikanujú a aj obeť, ktorá je šikanovaný sú v rovnakom pracovnom zaradení, resp. postavení. Sú to napríklad kolegovia na jednom pracovisku, bez toho, že by niektorý z nich bol v nadriadenom postavení. Odborníci v tejto oblasti nevylučujú použitie tohto pojmu aj na situáciu, keď na strane šikanujúceho je len jedna osoba, nemusí to byť viac osôb, resp. celý kolektív. Jediná podmienka, ktorá musí byť splnená na označenie správania pojmom mobbing, je rovnaké postavenie osôb, ktoré šikanujú a sú šikanované v rámci hrierachie, resp. pracovného zaradenia.

Prejavy mobbingu

Koletívne šikanovanie na pracovisku: Čo je mobbing? (welcometothejungle.com)

Už zo samotnej definície tohto pojmu je zrejmé, že prejavy mobbingu môžu byť veľmi rôzne a zahŕňajú širokú škálu šikanózneho správania. Medzi najbežnejšie prejavy mobbingu patria: (i) verbálne útoky, (ii) psychický nátlak a vydieranie, (iii) poškodzovanie dobrej povesti zamestnanca, (iv) izolovanie jednotlivca od skupiny zamestnancov, (v) iné škodlivé ovplyvňovanie výkonu práce zamestnanca, (vi) ohováranie, (vii) sexuálne obťažovanie  a podobne. Z vykonaných výskumov vyplýva, že najčastejším prejavom mobbingu je napríklad sarkastická komunikácia s obeťou šikany, naopak najmenej častým prejavom je napríklad nezapájanie obete šikany do spoločenských aktivít na pracovisku a v rámci kolektívu.

Bossing

Ako sme uviedli vyššie, zásadný rozdiel medzi pojmom mobbing a bossing je vo vzájomnom postavení osôb, ktoré sa dopúšťajú šikanózneho správania obetí tejto šikany. Výraz bossing je odvodený z anglického slova boss, čo znamená šéf, a preto je zrejmé,  že ide o druh šikany na pracovisku, kedy osoba správajúca sa šikanózne voči zamestnancovi, čiže obeti, je k nej v nadriadenom postavení. Bossing je teda formou mobbingu a je súčasne jeho najrozšírenejšou formou.

Prejavy bossingu

Hlavnými prejavmi bossingu sú napríklad: (i) odlišné odmeňovanie zamestnanca v porovnaní s ostatnými na rovnakej pracovnej pozícii, (ii) zvýšené požiadavky na výkony konkrétneho zamestnanca v rámci pracovného prostredia v porovnaní s inými, (iii) privlastňovanie si výsledkov práce zamestnanca jeho nadriadeným, (iv) zvýšené časové nároky na zamestnanca a podobne.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že bossing mnohokrát spĺňa aj znaky diskriminačného správania voči podriadenému zamestnancovi, ktorý je v rozpore jednak zo zásadami Zákonníka práce ako aj s antidiskriminačným zákonom. V tejto súvislosti antidiskriminačný zákon rozoznáva napríklad priamu a nepriamu diskrimináciu. O priamej diskriminácii hovoríme vtedy, ak sa s osobou – zamestnancom zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou – zamestnancom v porovnateľnej situácii. K nepriamej diskriminácii dochádza napríklad vtedy, ak je vydaný taký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré môžu znevýhodniť alebo reálnej znevýhodňujú osobu v porovnaní s inými.

Tak mobbing ani bossing nie sú v právnom poriadku Slovenskej republiky definované. Ich rôzne prejavy však môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestných činov podľa Trestného zákona, ako aj priestupkov podľa zákona o priestupkoch. Pomerne často však napĺňajú najmä znaky diskriminačného správania v zmysle antidiskriminačného zákona a porušenie zákazu diskriminácie podľa Zákonníka práce, pričom taktiež môžu predstavovať zásah do osobnostných práv človeka.

Ako sa brániť?

Ak sa zamestnanec domnieva, že zásada rovnakého zaobchádzania upravená v Zákonníku práce a rovnako i ustanovenia bola porušená, má právo podať zamestnávateľovi v uvedenej veci sťažnosť. Zamestnávateľ je povinný na predmetnú sťažnosť bezodkladne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

V zmysle antidiskriminačného zákona má zamestnanec právo obrátiť sa so žalobou na súd a domáhať sa právnej ochrany v zmysle ustanovení  tohto zákona. Môže sa pritom domáhať, aby ten, kto porušil zásadu rovnakého zaobchádzania:

1. upustil od svojho konania,
2. ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie,

• ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality

alebo inej protispoločenskej činnosti (o tomto sme informovali v prechádzajúcom článku), môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

V závažných prípadoch, ak by primerané zadosťučinenie nebolo postačujúce, je možné požadovať i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.